Slovenský šport uplynulého týždňa
Futbalové trápenie pokračovalo aj počas uplynulého týždňa. Na programe bola kvalifikácia o postup na európske šampionáty, z ktorej Slováci vyšli s polovičným úspechom aj napriek tomu, že hrali na domácej pôde.
Opäť sa nedarilo Komanického dvadsať jednotke. Tomuto tímu, ktorý sa nevie skonsolidovať od začiatku výstavby mužstva, je súdené už len so cťou dohrať kvalifikáciu. Prípadne hráčom niekde sa ešte ukázať tak, aby si ich niekto všimol a ponúkol zahraničné angažmán.
Mladí Slováci totiž prehrali s Portugalcami 0:2 a ich postupové ambície sú už nadobro zahatané. O čosi lepšie sú na tom ich starší súputníci. Zverenci Ladislava Jurkemika si v Trnave poradili s čajovým Lichtenštajnskom, vyhrali 4:0, no hrou nijako neoslnili.
V tíme je dusná atmosféra. Chýba nadšenie a hravosť. Jediné, čo ešte tlie, je postupová matematika. Máme totiž šesť bodov a s tým sa po výhre Anglicka nad Tureckom ešte dá čosi robiť. Máloktorý fanúšik je však presvedčený, že to tento tím dokáže.
Slovensku bolo asi súdené hrať proti najmenším štátom. Veď aj v prvej euro-africkej zóne Davisovho pohára muselo Slovensko tuho bojovať s Luxemburskom na jeho palubovke.
Je síce pravda, že po odstúpení Hrbatého a Kučeru nastal čas vyskúšať mladých Becka, Zelenaya a Mertiňáka. No len málokto chápal krok nehrajúceho kapitána Miloša Mečířa, keď si nezobral so sebou aj Jána Krošláka. Ten je síce zo staršej generácie, v súčasnosti nedosahuje veľké výsledky, no určite by bol cenným hráčom najmä vo štvorhre, ktorú zhodou okolností Slovensko prehralo. Muselo tak v záverečný deň vyhrať dva zápasy, aby s hanbou neskončilo niekde v prepadlisku.
Asi tak ako sa to stalo slovenskému stolnému tenisu, ktorý kedysi ryžoval zlaté medaily na juniorských šampionátoch, no teraz sa potuluje kdesi v podzemných garážach európskeho ping-pongu. Potvrdili to aj výsledky našich na šampionáte starého kontinentu v talianskom Courmayeuri, kde slovenskí reprezentanti nedosiahli žiadny pozoruhodný úspech.
