Slovenský šport uplynulého týždňa
Počas víkendu sa rozbehli Majstrovstvá sveta v atletike. Na nich sa predstavila aj hŕstka slovenských reprezentantov, ktorí mohli dvihnúť náladu našej atletike. Žiaľ, a toto slovo v ich prípade až príliš často spomínané, sa tak nestalo.
Sklamali tí, od ktorých sa to najviac čakalo, dvaja silní muži kladivár Libor Charfreitag a guliar Milan Haborák. Podľa tabuliek mali na to, aby nielenže postúpili z kvalifikácie, ale aj do užšieho finále. Opäť sa však ukázala ich labilita v tej chvíli, keď majú dokázať svoju kvalitu.
Meno ako tak zachraňoval kladivár Miloslav Konopka, ktorý napokon skončil medzi kladivármi na deviatom mieste a strednotratiarka Klocová, ktorá sa pri svojom prvom veľkom štarte nestratila, hoci skončila medzi porazenými semifinalistkami. A keďže sme nemali v našej bývalej výkladnej skrini v chôdzi na 20 kilomterov ani jedného zástupcu, môžu pomaly šéfovia našej výpravy zatrúbiť na ústup. A to v čase, keď sa šampionát ešte len rozbieha.
Uprostred týždňa sa do New Yorku vybrala slovenská futbalová reprezentácia, aby tam zohrala prípravný medzištátny zápas pred záverom kvalifikácie EURO 2004. Našim súperom bola Kolumbia, čo bol šikovný ťah najmä manažéra tohoto zápasu, ktorý sa rozhodol odohrať súboj vo finančne zaujímavej krajine a pred silnou kolumbijskou komunitou.
Tí, ktorí sa tešili na góly, sa však nepotešili. Nepadol ani jeden a hoci výsledok 0:0 poletí do sveta, predsa len treba povedať, že na ňom zostanú šrámy. Ten prvý z toho, že sa hralo na upravenom bejzbalovom štadióne, čo pri pohľade na prelepené sektory, vyčlenené pre tento šport, pôsobilo goteskne a druhý z toho, že trénerovi Jurkemikovi sa postupne odhlasovala väčšina základného kádra slovenskej reprezentácie len preto, lebo chcela bojovať o svoje posty v kluboch, v ktorých hráva v zahraničí.
Kormidelník slovenskej reprezentácie tak nemohol vyskúšať hráčov, s ktorými počítal do záverečných bojov, naopak, mohol si overiť kvality tých, ktorí neodmietli a podujali sa na cestu za jedným súperom cez veľkú mláku. Mnohí odborníci kritizovali prístup hráčov, iní však oponovali tým, že termín zápasu, ako aj jeho situovanie neboli najideálnejšie. Zdá sa však, že aj tak je to jedno. Kvalifikácia je už za nami, do zväzovej pokladnice pribudli nejaké doláre a aspoň sa mohli ukázať hráči, ktorí sú čakateľmi na reprezentačný dres.
