Slovenský šport uplynulého týždňa

Aj keď je reprezentačná futbalová sezóna ešte ďaleko a Slovensko si na kvalifikačné zápasy počká až do jesene, vo futbalovom živote došlo k významnej udalosti. Bolo ňou stretnutie všetkých kandidátov na najcennejší dres v Senci, na ktorom sa nielenže predviedli novému kormidelníkovi Dušanovi Galisovi, ale, zdá sa, utužili aj vzájomné vzťahy.

Tento článek je více než rok starý.

Sdílet na Facebooku Sdílet na Twitteru Sdílet na LinkedIn Tisknout Kopírovat url adresu Zkrácená adresa Zavřít

slovenský sport

slovenský sport | Foto: Jan Rosenauer

To bol mimoriadne dôležitý moment. Za uplynulé štyri roky, najmä v poslednom období pod vedením trénera Ladislava Jurkemika došlo k naštrbeniu súdržnosti, čo sa neskôr prejavilo aj na ihrisku.

Slovenskej reprezentácii chýbal spoločný duch, ktorý by sa prejavil aj na trávniku. Namiesto toho panovala v mužstve nedôvera, hráči sa často hádali aj na ihrisku, nebojovali jeden za druhého a aj keď málokto čakal postup na európsky šampionát, predsa len Slováci málokedy potiahli za spoločný povraz tak, aby sa aspoň z ich výkonu, ak nie z výsledku, potešil náš divák.

Uvidíme, čo urobila táto duševná kúra. Mohla by byť minimálne návodom na to ako sa dajú riešiť veci chlapským, otvoreným spôsobom. Lebo len tak môže slovenský futbal postúpiť z päťdesiatej priečky na pozície, ktoré by mu podľa historických výkonov mali patriť. Pravda, podobný očistec by mali podstúpiť aj všetci funkcionári a hráči v jedotlivých kluboch.

Smutná správa prišla zo Spojených štátov. Hokejový reprezentant Ladislav Nagy rozšíril rad slovenských hráčov v NHL, s ktorými by mohli tréneri reprezentácie počítať na svetový šampionát v Českej republike. Určite na ňom bude chýbať Žigo Pálffy a je celkom pravdepodobné, že aj Peter Bondra.

Aj keď sa to ťažko hovorí, dopriali by sme mu to. Minulý týždeň totiž prestúpil z Washingtonu do Ottawy. Dalo by sa povedať, že nič mimoriadne, veď opäť bude v hlavnom meste, tentoraz však Kanady. Lenže jemu, štrnásť rokov vernému jediným klubovým farbám sa odchádzalo len veľmi ťažko.

Peter sa totiž mieni natrvalo usadiť v hlavnom meste Spojených štátov, a tak mu bolo za bývalým klubom, v ktorom prekonal mnoho klubových štatistík, clivo. Len čo však prišiel do Ottawy, hneď zabodoval prvým gólom v drese Senátorov a presvedčil ich o tom, že bude cennou posilou na ceste za Stanleyovým pohárom.

Peter už má titul majstra sveta, no netají sa tým, že jeho najväčším snom je držať tento slávny pohár nad hlavou. V Ottawe bude mať cenných pomocníkov - Hossu a Cháru, ktorí sa z príchodu svojho krajana veľmi potešili.

Viliam Raček Sdílet na Facebooku Sdílet na Twitteru Sdílet na LinkedIn Tisknout Kopírovat url adresu Zkrácená adresa Zavřít

Nejčtenější

Nejnovější články

Aktuální témata

Doporučujeme