Slovenský šport uplynulého týždňa

Olympionici sa už vrátili alebo vracajú z Atén domov. V slovenskej výprave panuje spokojnosť. Na hrách bola síce v histórii samostatného Slovenska najmenšia výprava, no bola najproduktívnejšia. Po dve zlaté, strieborné a bronzové medaily - to je bilancia, ktorá by mohla potešiť aj vyspelejšie športové krajiny, no mnohí očakávali ešte čosi navyše.

Tento článek je více než rok starý.

Sdílet na Facebooku Sdílet na Twitteru Sdílet na LinkedIn Tisknout Kopírovat url adresu Zkrácená adresa Zavřít

slovenský sport

slovenský sport | Foto: Jan Rosenauer

Tak trochu sme boli smutní z toho, že sa elitnému štvorkajaku nepodarilo zúročiť štvorročnú prácu a že si nechali vypáliť rybník, či tentoraz kanál nielen veľkými rivalmi Maďarmi, ale aj Nemcami. Bronzová medaila sa však počíta.

Ešte dlho sa bude hovoriť o pocite krivdy pri tom, ako Michala Martikána obrali o zlato, ale nás môže utešovať to, že mylných rozhodnutí arbitrov bolo na tejto olympiáde neúrekom, a tak sme neboli v tom sami. Martikán s tímom budú zasa spokojní preto, lebo Slovenský olympijský výbor uznal Michala ako olympijského víťaza a prisúdil mu aj najvyššiu odmenu - dva milióny korún.

Pri tomto medailovom lesku sa však nesmie zabudnúť na to, že nám chýba druhá vlna športovcov. Tých, ktorí by si vybojovali finálovú účasť, alebo by obsadili miesta hneď za stupňom víťazov. Systém financovania športu na Slovensku je krkolomný, neexistuje strešná organizácia, ktorá by garantovala priehľadnosť narábania s peniazmi a stratil sa aj systém výchovy mládeže v tréningových centrách. Kto sa pozerá do diaľky, tuší, že v Pekingu to o štyri roky vôbec nemusí byť ružové.

Viliam Raček Sdílet na Facebooku Sdílet na Twitteru Sdílet na LinkedIn Tisknout Kopírovat url adresu Zkrácená adresa Zavřít

Nejčtenější

Nejnovější články

Aktuální témata

Doporučujeme