Slovenský šport uplynulého týždňa
Pod drobnohľadom sme mali najmä dve zámorské podujatia a jedno, ktoré sa uskutočnilo v Rusku. V Spojených štátoch ešte stále pokračuje tenisový turnaj US open, na ktorom sa darilo dvom našim mužom vo dvojhre a aj Žanete Husárovej vo štvorhre, ktorá sa prebojovala už do štvrťfinále turnaja. Spokojní sme najmä s účinkovaním Hrbatého a Becka, ktorí sa dostali medzi šestnásť najlepších mužov, čo nie je zanedbateľný moment najmä po olympijských hrách v Aténach, kde náš tenis skončil rýchlejšie než sme očakávali. Škoda vypadnutia Hantuchovej, ktorá ostala na rakete večnej rivalky Schnyderovej. Daniela mala tri mečbaly, no ani to jej na úspech nestačilo.
Veľkú radosť nám za veľkou mlákou zatiaľ neurobili naši hokejisti. Na Svetovom pohári v každom zápase severoamerickej skupiny ťahali za kratší koniec, ani raz sa im nepodarilo dostať sa do vedenia, robili množstvo chýb a zaostali za očakávaním najmä nekritických fanúšikov, ktorí akoby nechceli vnímať silu našich súperov. Tým viac, keď sme postupne prichádzali o Pálffyho, Handzuša, Bondru a Majeského. Optimista hovorí, že stále nie je nič stratené a jediné víťazstvo by zvrátilo našu pesimistickú náladu.
Tú sme mohli mať po kvalifikačnom zápase o postup na svetový futbalový šampionát v roku 2006. V Rusku sme s domácimi prehrávali 0:1, spaľovali sme jednu šancu za druhou, našťastie brankár Čontofalský kryl jedenástku a krátko pred koncom Vittek rozhodol o remíze. Pred zápasom by sme ju brali, po súboji s chaoticky hrajúcimi Rusmi sme boli smutní, lebo náš súper bol zrelý na poltucet.
