Slovenský šport uplynulého týždňa
Aj sme si poplakali, aj sme sa potešili. Hoci sme nečakali víťazstvo na turnaji, predsa len sme mali vidinu úspešnejšieho účinkovania na Svetovom pohári, než nám to napokon predviedli slovenskí hokejisti. Aj v zápase, v ktorom išlo o všetko, teda vo štvrťfinálovom súboji s Kanadou ťahali za kratší koniec.
Prvá tretina - bezgólová - síce vyznela celkom sympaticky, no v druhej sa už rúcali naše predstavy ako domček z karát. Aj najväčšie esá ako Chára, Šatan, či Hossa strácali hlavu a aj keď horníci a dolníci ako napríklad Bartečko, alebo Cibák občas prebíjali súpera, na viac sme nemali.
Na Slovensku sa teraz k slovu dostávajú odborníci, ale aj ufňukaní kritici, či neuznané osobnosti. Konečne prišlo na ich slová, že Ján Filc nie je žiadny tréner, aj keď sa mu podaril historický úspech, zisk titulu na svetovom šampionáte. Svetový pohár však ukázal, že ešte nie sme majstrami nad majstrov a v súboji elitných hráčov ešte ťaháme za kratší koniec. Bude lepšie, keď ostaneme pri zemi, alebo lepšie povedané pri ľade a začneme na ňom korčuľovať a trénovať.
Potešili nás futbalisti. V kvalifikačnom zápase majstrovstiev sveta, nielenže zdolali trpaslíka z Lichtenštajnska, ale mu aj poriadne naložili. Víťazstvo 7:0 sa nerodilo ľahko, no ku cti našim slúži to, že hrali až do záverečného hvizdu, vytvárali si gólové príležitosti, vďaka čomu narastalo nielen skóre, ale aj spokojnosť divákov. Aj o tú totiž bojovali.
