Slovenský šport uplynulého týždňa
Týždeň patril Martine Moravcovej, plavkyni na výsledkoch ktorej klesá, alebo stúpa prestíž slovenského športu. Tentoraz zažiarila vo Viedni na Majstrovstvách Európy v plávaní v krátkom bazéne. Na nich totiž získala ďalšie tri cenné kovy. Zlato v motýlikarskej stovke a dvojstovke a striebro v najkratšom šprinte.
Úžasné na tejto najúspešnejšej plavkyni v histórii krátkych európskych šampionátov je to, že ešte stále je schopná hľadať vo svojom prejave chybičky, odstraňovať ich a potom lámať slovenské rekordy. Ani k tým európskym nemá ďaleko, tentoraz sa však zamerala na to, aby v prvom rade nechávala súperky za sebou a oplatilo sa. Martina má už neuveriteľných osemnásť triumfov z európskej dvadsaťpäťky a hoci jej na chrbát pomaly šliapu devy o generáciu mladšie, ešte stále im ukazuje rytmicky kmitajúce chodidlá.
Ďalšou ženou, ktorá nás počas víkendu potešila, je biatlonistka Soňa Mihoková. Kto pozornejšie sledoval jej účinkovanie v tomto ročníku Svetového pohára, musel zaregistrovať, že každými pretekami sa šplhá vyššie a vyššie. Dokonca teraz v nórskom Holmenkollene skončila v šprinte na vynikajúcom šiestom mieste a razom sa zaradila medzi pätnástku najlepších biatlonistiek. Soňa behá a strieľa už dvanásť rokov a tak v predolympijskej sezóne by mohla zúročiť všetky svoje skúsenosti, overiť si prípravu, aby konečne na budúcu sezónu, presnejšie v Turíne v roku 2006, zažiarila v plnej kráse.
Naopak, slalomárka Veronika Zuzulová nebola spokojná so svojím účinkovaním na pretekoch Svetového pohára v rakúskom Altenmarkte. Ako sama priznala, konečné dvadsiate miesto musí byť jej najhorším umiestnením počas tejto sezóny, v ktorej má ambíciu výraznejšie prehovoriť medzi najlepšími slalomárkami sveta.
Doma sme sa tešili z futbalovej udalosti, ktorou sa stal jubilejný desiaty ročník halového turnaja Slovenského futbalového zväzu. Konečne sa totiž našli financie na to, aby sa tento príťažlivý doplnok sezóny odohral na umelom trávniku a nie na palubovke, ako to bolo doposiaľ.
Hala a umelá tráva vyžadujú odlišný spôsob hry, než to predvádzajú mužstvá na trávnikoch. Presvedčili sa o tom hráči majstrovskej Žiliny, ktorí obhajovali zimný titul, no napokon skončili štvrtí. Víťazom sa stal Trenčín, ktorý prejavil najväčšiu chuť do hry, za čo dostal dvojnásobnú odmenu. Štyristotisíc korún do klubovej kasy a hráči skorší nástup na dovolenku. Asi preto, aby nemuseli vyťahovať peniaze z pokladne.
