Slovenský šport uplynulého týždňa
Zopár rokov budeme ešte plakať za takou hokejovou sezónou, aká bola počas tohto ročníka extraligy. Tam, kde sa nepodarilo zorganizovať najkvalitnejšiu súťaž NHL, museli poriadne závidieť najmä európskym ligám. Hrali v nich totiž tí, ktorých hnala nielen túžba po zárobku, ale aj po roku prežitom v rodinnom kruhu.
Aj preto sa mnohým slovenským tímom - najmä však Zvolenu a Trenčínu podarilo získať do svojho košiara zblúdilé ovečky. Tie potom hrou a výsledkami lákali do hľadiska zväčša spokojných divákov. Aj preto bola v tomto ročníku historicky najväčšia návštevnosť. Počet divákov sa zastavil tesne pod miliónom. Videli kvalitné zápasy a občas aj obyčajné, slovenské.
Najviac lákal bratislavský Slovan. Mal nielen najväčšiu kapacitu štadióna, ale hral aj atraktívny hokej, v ktorom sa prekonávali nielen mladíci, ale najmä skúsení harcovníci. Slovan sa vďaka nim stal aj majstrom Slovenska a celkovo si na svoje konto pripísal už piate prvenstvo. Získal ho po urputných súbojoch s Trenčínom v semifinále a ešte dramatickejšom vyvrcholení vo finále so Zvolenom.
Po prvý raz v histórii extraligy sa totiž hralo finále play off na sedem zápasov. Slovan už viedol 3:1, no nedokázal využiť dva mečbaly. Dokonca v šiestom zápase v domácom prostredí herne sklamal a zdalo sa, že Zvolenčanom bude v ich domácom prostredí robiť len kulisu majstrovských osláv. Nestalo sa. Bratislavčanov po prehratom šiestom zápase odprevádzal z ľadu skandovaný potlesk divákov, ktorý údajne vlial Bratislavčanom silu a najmä vôľu neodísť do Zvolena v porazeneckej nálade.
Slovan napokon v rozhodujúcom zápase zdolal svojho súpera 3:1 a po zápase mohli pokračovať oslavy víťazstva. Vari najviac sa tešil kapitán belasých Richard Kapuš, ktorému sa poprvý raz ako rodenému Bratislavčanovi podarilo priviesť svoju družinu k prvenstvu. Veľký podiel na tom má nielen kolektívny duch tímu, ale aj nesporná opora Miroslav Šatan, ktorý odolal volaniu tvrdej meny a v domácom prostredí slovenského hokeja ukázal v čom je jeho hokejová sila a v čom veľkosť ľudskej osobnosti.
Okolo neho sa k veľkým výkonom vypli napríklad aj Roman Stantien, ktorý získal svoj ôsmy titul majstra. Prvý bol v drese trančianskej Dukly, potom získal nezabudnuteľných šesť v drese Vsetína a v štyridsiatke aj posledný v drese Slovana, ktorý trénoval český kauč Miloš Říha, ktorý si do košiara priviedol skúseného gólmana z Pardubíc Libora Bartu. Ten si pamätal ešte titul pernikárov spred šestnástich rokov. Skutočne zaujímavosť, kým v drese východočechov žiaril Slovák Lašák, v slovanistickom Čech Barta. Bol to teda dokonalý koktail, ktorý podľa slov mnohých odborníkov tak skoro nebude mať reprízu. Možno jedine na blížiacich sa majstrovstvách sveta vo Viedni.
