Slovenský šport uplynulého týždňa
V zámorí sme sledovali, ako si naši tenisti počínajú na poslednom tohtoročnom grandslamovom turnaji. V dvojhrách to bolo so striedavými úspechmi, keď zatiaľ najďalej to dotiahol Dominik Hrbatý, ktorý sa prebojoval do osemfinále.
Od niektorých sme - ako napríklad od Karola Becka - čakali lepší výkon a najmä radosť z hry. Niektorí ako Karol Kučera prekvapili aspoň v jednom zápase, v prípade Suchej a Hantuchovej sme verili, že raz sa im podarí zdolať aj vyššie postavenú hráčku. Schnyderová v prípade Suchej a Venus Wiliamsová v prípade Hantuchovej však boli nad ich sily.
Doma sme boli zvedaví na to, či budú naši futbalisti v lepšej forme ako proti Lichtenštajnsku a či využijú voľný kvalifikačný termín na to, aby sa čo najlepšie pripravili na rozhodujúce zápasy o postup na majstrovstvá sveta v Lotyšsku a potom doma s Estónskom a Ruskom.
Na zahriatie si pozvali zdatného súpera - vicemajstra sveta Nemecko. Tím bývalého kanoniera Klinsmanna, ktorý sa netají ambíciou bojovať o rok v domácom prostredí o titul majstrov sveta, prišiel do Bratislavy s nosom príliš vysoko a neoplatilo sa! Slováci totiž aj napriek priateľskému zápasu vložili do neho veľké úsilie a odhodlanie ukázať svetu, že aj ich futbal môže byť príťažlivý a úspešný.
Hoci na začiatku dominovali hostia, postupne sa naši presviedčali o tom, že súper nedisponuje najväčšou kvalitou, má diery v obrane a tie by stálo za to využiť. V dvadsiatej minúte sa to podarilo, keď po faule na prenikajúceho Vitteka premenil kapitán Karhan pokutový kop a potom v 38.minúte sa ten istý hráč po druhý raz zapísal do tabuľky strelcov, keď našim ideálne vyšla kombinácia po osi Mintál-Vittek-Karhan.
Paradoxom na tom bolo to, že všetci traja hrajú v priemerných nemeckých tímoch, a aj keď Marek Mintál získal v uplynulej sezóne trofej kanoniera Bundesligy, máloktorý nemecký fanúšik a novinár predpokladal, že by sa o prehru ich mužstva postarali práve títo - súperom okukaní - hráči. V druhom polčase došlo v oboch tímoch k viacerým zmenám, na nemeckú stranu prišla väčšia kvalita, no homogénny slovenský tím už nedopustil zvrat.
Víťazstvo sa ráta, menej však potešila ani nie desať tisícová návšteva. Mnohí to argumentovali výškou vstupného, kritizovali to aj samotní hráči, na druhej strane však zabudli na to, že najlepšiu pozvánku mohli vystaviť sami pred dvoma týždňami úspechom v Lichtenštajnsku. Nestalo sa, teraz musia myslieť na zápas v Rige, ktorý ukáže na to, či už môžeme pomýšľať na postup, alebo sa budeme triasť do poslednej chvíle.
