Slovenský šport uplynulého týždňa

Zajtra sa rozhodne o tom či sa z víťazstva v predposlednom zápase kvalifikačnej skupiny nad Estónskom môžeme tešiť, alebo, či opäť ostanú brány majstrovstiev sveta vo futbale pre nás zavreté. Slovenskí reprezentanti hrajú posledný zápas s Ruskom. Stačí im remíza na to, aby sa dostali aspoň do baráže z druhého miesta v skupine.

Tento článek je více než rok starý Sdílet na Facebooku Sdílet na Twitteru Sdílet na LinkedIn Tisknout Kopírovat url adresu Zkrácená adresa Zavřít

slovenský sport

slovenský sport | Foto: Jan Rosenauer

Keby predtým zabrali v súbojoch s Lichtenštajnskom a Lotyšskom, mohli byť dokonca kandidátmi na priamy postup z druhej priečky. Fňukať sa neoplatí, a tak si naši povedali, že musia ísť od jedného zápasu k druhému.

Nervozita pred súbojom s Estónskom narastala aj preto, lebo súper nemal čo stratiť, kým my sme boli krôčik od dôležitého kroku. Navyše nám postupne začali vypadávať opory ako Marek Mintál, Vratislav Greško či kapitán Miroslav Karhan, podaktorí stratili formu a na čele trénera Galisa pribúdali vrásky. Do tímu však povolal odolné typy ako napríklad Ivana Hodúra, o kvalitách ktorého sa síce vedelo, no v reprezentácii zatiaľ nedostal príležitosť. V ťažkom súboji sa jej chopil ako pravý chlap. Bojoval, technickými kúskami dodával mužstvu sebaistotu. Dlho predlho však trvalo, kým sa našim podarilo dať dôležitý gól. To už mali za sebou množstvo nepremenených šancí a jednu tutovú, ktorú našťastie spálil estónsky útočník.

Naši napokon rozhodli Hlinkovým gólom. Po rohu trafil síce tyčku, ale nechytil sa za hlavu, naopak, oprel sa ňou do lopty a skóroval. Jednogólové vedenie naši potom ustrážili a zachovali si tak nádej.

V zámorí sme sledovali rozbeh prerušenej hokejovej NHL. Po hráčskych kokteiloch sme boli zvedaví , ako sa našim podarí zapracovať do nových tímov. Najlepšie vyšiel začiatok Petrovi Bondrovi. Paradoxne - veď bol posledným hráčom, ktorý získal kontrakt a za smiešne peniaze.

Podpísal totiž zmluvu, ktorú by naoko nezobral ani nováčik, no Peter vedel, do čoho ide. Kontrakt postavil na sebavedomí. Na tom, že je presvedčený o svojich kvalitách a že peniaze môže získať nie za podpis atramentom na papieri, ale za podpis hokejkou priamo na ľade. Podarilo sa mu to. Dokonca aj s malou pomstou. Veď v dvoch úvodných zápasoch s jeho materským Washingto- nom si pripísal šesť bodov a jasne naznačil, že majitelia klubu, ale aj súperi, s ním musia počítať.

Viliam Raček Sdílet na Facebooku Sdílet na Twitteru Sdílet na LinkedIn Tisknout Kopírovat url adresu Zkrácená adresa Zavřít

Nejčtenější

Nejnovější články

Aktuální témata

Doporučujeme