Slovenský šport uplynulého týždňa
Uprostred minulého týždňa sa v Žiline zišli slovenskí futbaloví reprezentanti, aby si po prvý raz pod vedením nového kormidelníka vyskúšali, či sú, alebo nie sú schopní hrať futbal na takej úrovni, aká by potešila oko diváka aj ich samotných.
Za súperov mali Bulharov. Mužstvo, reprezentujúce krajinu s bohatšími skúsenosťami z vrcholných európskych a svetových podujatí, ktoré sa však v ostatnom čase nevyvarovalo kolísavým výkonom a nespokojnosti fanúšikov. Bulharov priviedol na sever Slovenska legendárny Christo Stoičkov s cieľom poopraviť si naštrbenú povesť a pritom dať šancu aj niektorým mladším, perspektívnym hráčom.
Tí sa mali ukázať, no nemali šancu. Na vyhrievaný žilinský trávnik nastúpila jedenástka slovenských reprezentantov, ktorí naznačili, že ešte by sme mohli zabudnúť na neúspešné vystúpenia Slovenska v kvalifikácii EURO 2008 s Českom a Nemeckom.
Naši hrali s odhodlaním, rýchlo, kombinačne zaujímavo, mali množstvo streleckých príležitostí. Preto nečudo, že sa Slovensko ujalo vedenia už v 8.minúte z kopačky kapitána tímu, domáceho odchovanca Marka Mintála. Naši mali potom viacero tutových šancí, no ani Vittek, ani Švento nedokáza- li dopraviť loptu za bránkovú čiaru.
Čo sa nepodarilo im, dokázal na začiatku druhého polčasu po brilantnom slalome Marek Sapara, dnes hráč Rosenborgu Trondheim, ktorého prekvapujúco viac ráz nenominoval bývalý tréner Galis. Tretí gól pridal z pokutového kopu Miroslav Karhan. Naši potom vystriedali, v eufórii zabudli na zadné kolieska, stratila sa pozornosť, Bulhari znížili a neboli ďaleko od toho, aby z jasného zápasu bola dráma.
Dobre, že sa toto stalo. Aspoň vieme, že nie sme takí dobrí, že ešte stále je na čom pracovať. Najlepšie to vie však tréner Ján Kocian. Bude na ňom, aké poznatky získal a ako ich zúročí v ďalšom období. Mladí, ale aj skúsení futbalisti ukázali, že majú vôľu a aj apetít na podstatne lepší futbal v slovenskom drese a to je zaväzujúce.
