Slovenský šport uplynulého týždňa
Pozorne sme sledovali účinkovanie slovenskej hokejovej dvadsiatky, ktorá tradične na prelome rokov bojovala na svetovom šampionáte v Spojených štátoch. Našim sa nedarilo podľa predstáv. Ešte pred majstrovstvami mali smolu, keď americkí lekári museli vyoperovať nášmu Draveckému slepé črevo. Škoda, lebo tento hokejista z Košíc mal výbornú formu.
Určite by prospel svojmu tímu najmä v rozhodujúcom zápase o postup do štvrťfinále, keď našim stačilo prehrať so Švédmi o gól, prehrali však o tri. Napokon bojovali o záchranu, no po víťazstvách nad Nemeckom a Bieloruskom účasť v elitnej skupine zachránili aj pre ďalšiu generáciu.
Najsledovanejším objektom športových fanúšikov doma bol nepochybne kapitán našej hokejovej reprezentácie Miroslav Šatan, ktorý sa po ťahaniciach so začiatkom NHL rozhodol vrátiť sa domov, skončiť s pasívnym tréningom a podstúpiť ozajstnú zápasovú záťaž. Niekto by povedal, že len v slovenskej lige, no aj tak to bolo pre neho ťažké rozhodnutie.
Po prvý raz sa totiž ukázal fanúšikom v drese Slovana Bratislava medzi sviatkami, teda v čase, keď si mnohí doprajú oddych, no Miro to zobral profesionálne. V súboji s Liptovským Mikulášom sa hneď ukázal ako vodca, ktorý vie nielenže prihrávať na góly, ale ich aj strieľať a čo najviac, vyburcovať mužstvo k výbornému výkonu.
Miro Šatan je skutočne bojovník na pohľadanie, ktorý nepochybne priláka do hľadísk ďalšie tisícky divákov a ak sa nerozhodne o začiatku NHL, určite sa čo najlepšie pripraví na svetový šampionát.
Na slalomových svahoch v rakúskom Schladmingu sa opäť v dobrej forme predstavila Veronika Zuzulová, keď obsadila desiatu priečku. Škoda jej menej vydareného prvého kola. Ak by v ňom zajazdila ako v druhom, mohla by pomýšľať aj na stupienok víťazov. Veronika však mala zložité prípravné obdobie, keď nemala dostatok finančných prostriedkov a nemohla poriadne trénovať.
V podobnej situácii je aj skokan Marián Mesík, ktorý reprezentuje Slovensko na Turné štyroch mostíkov. Aj keď robí čo sa dá, na viac ako občasný postup medzi päťdesiatku najlepších nemá. Bodaj by nie, veď trénovať mu umožnili Poliaci a doma si za každý skok v Tatrách musel zaplatiť.
