Slovenský šport uplynulého týždňa
Slovenský hokej si na dva zápasy vybehol pod Alpy, v súboji so Švajčiarmi však neoslnil. V prvom zápase sme síce uhrali remízu 2:2, ale v druhom sa naplno prejavila naša strelecká nemohúcnosť a po prehre 0:4 odchádzal náš tím so zveseným nosom, tréneri zasa s veľkými otáznikmi.
Stále totiž nemajú vyriešenú zostavu, hoci čas majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji sa nezadržateľne blíži. Zo zámoria dostal tréner Hossa jóbovú zvesť o tom, že ani Bondra, ani Petrovický a ani Šatan sa v našom tíme nepredstavia, Majeského čaká operácia, a tak sa uspokojil aspoň s tým, že po vypadnutí Rangers a Tampy tím posilnia Marcel Hossa a Cibák, čaká sa na to, či zaváha Montreal a či sa bude chcieť Zedníkovi prísť, lebo Handzuš a Radivojevič z Philadelphie signalizujú nezáujem.
Jedinou hviezdou v tíme bude trénerov syn Marián, ale možno práve atmosféra okolo neho môže vytvoriť základy novému mužstvu. Škoda, že Hossa nesplodil detí ako starý Klapzuba.
Sledovali sme aj majstrovstvá sveta družstiev v stolnom tenise. V nemeckých Brémach sa predstavili obe naše reprezentá- cie, no skončili až v tretej desiatke. Muži 23., ženy o stupienok lepšie. Náš stolný tenis akosi stagnuje a aj keď sa v juniorských kategóriách objavia talenty, len málokedy preklenú vekový stupeň tak, aby zažiarili medzi dospelými.
Slovensko často organizuje aj svetové šampionáty v nižších kategóriách, ale efekt to neprináša. Aj teraz sa usilovalo získať majstrovstvá sveta juniorov, ale vzdorovité krajiny tretieho sveta, ktoré mali problémy s nemeckými vízami, z trucu dali svoj hlas kolumbijskej Cartagene. A to zasa naši budú zvažovať, či tam niekoho vôbec poslať.
